Dejiny Kostola Najsvätejšej Trojice sa začínajú písať v roku 1200, kedy bola vybudovaná fara s kaplnkou, ktorá bola zasvätená sv. Krížu. Avšak v ďalších cirkevných dokumentoch z roku 1233 sa už spomína novopostavený kostol, ktorý bol zasvätený Panne Márii. Dôkazom tohto je aj erb obce z roku 1416, kde sa nachádza Panna Mária s dieťaťom.
Súčasťou varínskej farnosti boli až do 17. storočia tieto obce: Terchová, Belá, Lysica, Lutiše, Vadičov Riečnica, Stráža, Dolná Tižina, Gbeľany, Nededza, Krasňany, Nezbudská Lúčka, Kotrčiná Lúčka, Teplička nad Váhom a Zástranie.

V druhej polovici 16. storočia sa naplno prejavila reformácia aj vo varínskej farnosti. Keďže rodina Pongráczova prešla na stranu reformácie, aj poddaní museli prijať náboženstvo zemepána.
V 17. storočí protestanti prestavali kostol a doplnili ho klenbami a emporami, ako to bolo typické v evanjelickom štýle.
Po smrti palatína Turzu sa zemepáni začali vracať späť ku katolíckej viere, od roku 1673 bol varínsky kostol opäť katolícky.
Farský ksotol VarínSúčasťou kostola je klasicistická kaplnka z roku 1727, ktorú vybudovali na náklady patróna kostola Antona Pongráca. V kaplnke bolo vybudované mauzóleum, jednoloďový priestor. Má rovný záver, ktorý je zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami. Nad portálom je oválna plocha s plastickým erbom rodiny Pongrácovej, na ktorom je vyobrazený trojhran štítu so zuborezom. Neskorobarokový oltár pochádza z roku 1769. Je upevnený priamo na stene s vysokým reliéfom polychromovanej drevorezby Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v oblakoch.

Krstiteľnica patrí medzi najstaršie predmety v kostole. Jej spodná časť pochádza z 13. storočia a kamenný nadstavec je z roku 1580 s vyrytým nemeckým kolopisom.

Pod Rímskokatolícku cirkev Brodno patrí filiálky Krasňany a Nezbudská Lúčka.