Sviatosti

Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: krst, birmovanie, eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života. ­

Sviatosti Cirkvi sú rozdelené na sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie, eucharistia), potom sviatosti uzdravenia (pokánie, pomazanie chorých) a nakoniec sviatosti služby spoločenstvu a poslaniu veriacich (posvätný stav a manželstvo). Toto poradie isto nie je jediné možné, ale umožňuje vidieť, že sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto. V tomto organizme má eucharistia ako „sviatosť sviatostí“ jedinečné miesto: „Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na ňu ako na svoj cieľ.”


Krst

Sviatosť KrstuKrst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse.

Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti – napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová “Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev. Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. V tomto prípade treba dôverovať v Božie milosrdenstvo a modliť sa za spásu ich duší.


Birmovanie

Sviatosť BirmovaniaBirmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: “Prijmi znak daru Ducha Svätého.”. Birmovanému sa vtláča duchovná pečať – pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.

Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (=po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).


Eucharistia

Sviatosť EucharistieEucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu – sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia – svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.


Pokánie a zmierenie

Sviatosť ZmiereniaSviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 “Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.”. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.


Posvätný stav

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu – po svätej spovedi).


Manželstvo

Sviatosť KňažstvaJe to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.

Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.


Pomazanie chorých

Sviatosť pomazania chorýchPomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: “Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.
A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.” Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Poslednou sviatosťou má byť viatikum – eucharistia na prechod zo smrti do života k Otcovi.

Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe. Sviatosť nie je iba pre tých, čo sa nachádzajú v krajnom nebezpečenstve smrti.